To preto, lebo druhé narodeniny sú dňom, kedy som prišla domov. Je to deň, kedy si ma mama s ockom osvojili. Oni už dávno chceli mať dieťatko. Na ulici sledovali ujov a tety. A boli smutní, že nemajú bábätko. Vieš, to je vec, ktorá sa stáva. Ale veľa, veľmi veľa na mňa mysleli ešte predtým, ako ma spoznali.
A snívali: "Chlapčeka si osvojíme?" - pýtal sa ocko. "Dievčatko si vyberieme?" - pýtala sa mama. "Chlapček alebo dievčatko, na tom nezáleží, už teraz ho máme radi! "
A čakali ma. Ja som medzitým na nič nemyslela, dobre som bola schovaná. Ešte aj očká som mala zatvorené, tak ako všetky deti na svete, kým sa nenarodia.

 

Rástla som, rástla ako malý púčik. Deväť mesiacov ma nosila v brušku jedna teta, ktorú nepoznám. Jedného dňa ma priviedla na svet. A keďže sa rozhodla, že ma ona sama nevychová, nechala ma v nemocnici. Odtiaľ ma neznáma teta odniesla do domčeka, kde som bývala s mnohými inými deťmi. Bolo mi tam dosť smutno...